Japonský čaj

• Najnovšie
• Najlacnejšie
• Najdrahšie

História japonských čajov

V 8. storočí, keď sa čaj dostal do Japonska sa v Číne čaj pripravoval z lisovaných “koláčov” a “tehličiek”, ktoré sa na špeciálnom ručnom mlynčeku namleli a následne našľahali metličkou. Táto príprava sa dostáva aj do Japonska, kde je čaj postupne etablovaný ako obľúbený nápoj aristokratov. V aristokratických kruhoch sa príprava postupne ritualizuje a formalizuje a tak vzniká Japonský čajový obrad (Sadó) ako ho poznáme dnes.

V Číne sa medzičasom od pôvodnej formy prípravy upustilo a tak dnes celý svet pozná práškový čaj Matchu ako niečo výsostne japonské. Počas obdobia Edo (1603-1868) sa do Japonska dostáva nová forma prípravy čaju z Číny a to zalievanie sypaného čaju. Pôvodne sa v Japonsku používal čínsky spôsob spracovania, a to deenzimácia nahriatím na woku. Až v 18. storočí sa v Kyote vyvinula forma deenzimácie naparovaním a tak vzníká unikátny japonský čaj Sencha (doslova varený čaj) a 100 rokov po ňom aj Gyokuro (doslova nefritová rosa). V niektorých južných oblastiach, teda najmä na ostrove Kyusu sa však dodnes uchovala aj pôvodná “čínska” forma výroby zeleného čaju, s ktorou sa dá stretnúť pod názvom Kamairicha (doslova - čaj pečený na panvici). 

V rámci dejín japonského čaju stojí za to spomenúť dve významné postavy (spomedzi množstva ďalších). Prvým je zenový mních Eisai, ktorý v roku 1211 napísal prvú významnú knihu o čaji Kissa Yōjōki (喫茶養生記, Pitie čaju predlžuje život), ktorá sa venovala zdravotným účinkom čaju a jej vznik mal za následok rozšírenie pitia čaju medzi japonskou aristokraciou.

Druhým je opäť zenový mních Sen no Rikyú, ktorý vniesol do kultúry pitia čaju filozofiu wabicha. Za jeho života bolo typické, že pitie čaju sa spájalo s luxusným životom šľachty, používalo sa drahé a prezdobené čajové náradie, pitie čaju bolo spojené s opulentnými hostinami. Sen no Rikyu ako poradca najmocnejších šogúnov svojej doby prináša ideu jednoduchosti a naturality, vidieckeho štýlu, v ktorom postavil svoju prvú čajovú chýš.   

Tento štýl dodnes formuje japonský pohľad a prístup nie len k čaju.

Druhy Japonských čajov

V Japonsku dnes existujú dve dominantné oblasti pestovania čaju, a to Shizuoka na ostrove Honšú a Kagoshima na ostrove Kjúšú. Okrem týchto dvoch však existuje množstvo ďalších menších oblastí. 80% týchto plantáží pokrýva kultivar Yabukita, ktorý má výborné chuťové vlastnosti a súčasne je odolný a farmárom prináša dobré výnosy. Zvyšných 20% tvoria 10-ky ďalších menej známych kultivarov. V našom eshope sa snažíme poskytnúť čo najširšiu paletu toho, s čím sa dá v Japonsku stretnúť.

Čo u nás nájdete?

Matcha

Je práškový zelený čaj, ktorý sa používa pri čajových ceremóniách. Na Matchu sa používajú špecifické kultivary, ktoré sa pred zberom zatieňujú (kvôli zvýšeniu obsahu konkrétnych látok) a z nich sa spracúva sypaný čaj Tencha. Tencha sa následne postupne podľa potreby melie na kamenných mlynoch na jemný prach Matchu. Nakoľko v prípade Matche nepijete iba výluh ale celý obsah lístku, efekt tohto čaju je omnoho výraznejší ako pri bežných zelených čajoch. Ak si chcete pozrieť niečo viac o zdravotných účinkoch pozrite si sekciu zelené čaje.

Gyokuro

Gyokuro alebo Nefritová rosa patrí medzi najvyššie triedy japonských čajov. Rovnako ako pri Matchi sa kríčky pred zberom zatieňujú na dobu 2-3 týždňov, aby sa zvýšil obsah aminokyselín a chlorofylu, čím sa dosahuje špecifická chuť aj špecifický účinok. Vo všeobecnosti sa dá o Gyokurách povedať, že majú plnšiu sladkú chuť, viac “umami”, menej trpkých a horkých chutí.

Sencha

Sencha je najrozšírenejší typ čaju v Japonsku. Väčšina produkcie je zameraná práve na výrobu Senche. Podobne ako na Matchu a Gyokuro sa na Senchu používajú iba lístky z prvého zberu (Ichibancha), ktorý prebieha od konca apríla do približne polovice mája. Na rozdiel od vyššie spomenutých sa však kríky pred zberom nezatieňujú, alebo vo výnimočných prípadoch len na pár dní.

Tamaryokucha

Tamaryokucha je čaj charakteristický pre ostrov Kyusu. Doslovný preklad znamená čaj so zatočeným lístkom, čo Vám dá zmysel len čo sa na lístky Tamaryokuche zahladíte. Niektoré Tamaryokuche sa rovnako ako Tencha, Gyokuro a Sencha naparujú. Tieto sa označujú pojmom Mushisei. Väčšinou sa však podobne ako čínske zelené čaje stabilizujú zahriatím kontaktným teplom, teda na woku a tie sa označujú ako Kamairicha.

Bancha

Bancha je čaj veľmi podobný Senchi, jediný rozdiel je v zbere, nepoužíva sa prvý zber ale druhý zber (Nibancha), ktorý prebieha asi dva týždne po prvom zbere, teda niekedy v priebehu až ku koncu Mája. Bancha obsahuje menej aróm, aj menej účinných látok a zvykne sa používať ako čaj na bežné pitie, napríklad po jedle.

Kukicha

Kukicha je v preklade stonkový čaj. Ide o materiál, ktorý ostáva po pretriedení zberu a vyselektovaní prvotriednych lístkov na Senchu, Kabusé alebo Gyokuro. Zvyšný materiál môže a nemusí stále obsahovať určité percento lístkov a zvyšok tvoria drobné čerstvé stonky. Tento typ čaju má jemnejšiu chuť a obsahuje menej kofeínu a iných účinných látok a tak vie byť rovnako ako Bancha príjemným čajom na bežné popíjanie. Kukicha sa zvykne aj nasucho opražiť čím vzniká Hojicha, ktorá má v zásade rovnaké účinky, len chuťový profil je pražený, hrejivý.

Genmaicha

Genmaicha je zmes zeleného čaju a praženej ryže.

Ochutnávka čerstvýh japonských čajov

Video z našej ochutnávky čerstvých japonských čajov nájdete tu: 

Ďalšie čítanie

• Viete, ako si vybrať kvalitný čaj?