Logo
Neviete si rady? Zavolajte.
(Po-Pia, 10-16 hod.)
0 ks
za 0 €
Nákupný košík je prázdny
Potrebujete poradiť? Neváhajte nás kontaktovať.
Nakúpte ešte za 50,10 € a máte dopravu ZADARMO
  • Štítky blogu
Blog
Aký čaj si vybrať: sypaný alebo sáčkový? Aký čaj si vybrať: sypaný alebo sáčkový?
Sáčkové čaje majú svoje nesporné výhody. Sú ľahko zohnateľné, keďže ich predávajú v každých potravinách, ich príprava je veľmi jednoduchá a spravidla ... čítať celé
Viete, ako si vybrať kvalitný čaj? Viete, ako si vybrať kvalitný čaj?
O kvalite čaju už dnes nájdeme množstvo článkov na internete. Takmer každý čajový eshop má takýto článok a to bez ohladu na to, či predáva kvalitný ča... čítať celé
Čajová cesta na Taiwan
06.11.2020 Taiwan 2018
Čajová cesta na Taiwan
Na jeseň 2018 sme sa vybrali na “čajový” ostrov Taiwan. Ten je povestný najmä produkciou Oolongov, avšak vyrábajú sa tu nemenej dobré čierne čaje. Ost... čítať celé
Zobraziť všetky články
Novinky na email

Poprosíme vás o súhlas so zasielaním emailov na vašu emailovú adresu:

Kedykoľvek sa môžete sa odhlásiť kliknutím na odkaz v pätičke našich emailov. Viac informácii ohľadom ochrany súkromia nájdete tu.

Používame Mailchimp ako našu marketingovú platformu. Kliknutím vyššie na prihlásenie sa odberu emailov schvaľujete, že vami zadané informácie budú zaznamenané v v Mailchimpe pre potreby spracovania. Viac o ochrane súkromia v Mailchimpe nájdete tu.

  1. Úvod
  2. Blog
  3. Thajsko a Vietnam 2016
  4. Prírodné bohatstvo Suoi Giangu

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu

Suoi Giang je malá dedinka v horách vietnamskej provincie Yen Bai. Ak sa sem chcete dostať musíte zísť z hlavnej cesty QL32, vedúcej od Hanoja k mestu Nghia Lo. Po dvanástich kilometroch strmej a kľukatej cesty sa zjavia prvé domy tejto dedinky.

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu 01

Suoi Giang je vysoko v horách, ktoré sú každú noc, a v zime aj počas dňa zahalené v hustej hmle.

Nie sú to však domy, čo je na tejto dedine zaujímavé. Suoi Giang patrí k posledným pár lokalitám kde rastú staré divé čajové stromy. Pôvodnou lokalitou týchto divokých čajových stromov sú džungle južnej Číny (provincia Junan), východnej Indie (štát Assam) severovýchodnej Barmy, severného Laosu a tiež severného Vietnamu. Týmto stromom sa venuje najväčšia pozornosť v Číne, kde sa tradične oberajú (lístky) a spracúvajú do čajov typu Puerh s vysokou cenou. Hlavné dôvody vysokej ceny sú prírodná čistota a obmedzené množstvo.

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu 02

Staré stromy, ktoré tu rastú majú vek od 150 až do 500 rokov.

Tieto divé stromy nepotrebujú žiadnu opateru od človeka, rastú prirodzene vo svojom typickom prostredí, a preto je čaj z nich čistý prírodný produkt. Je to výrazný protiklad oproti väčšine svetovej produkcie, ktorá pochádza z obrovských plantáží používajúcich často poľnohospodársku chémiu. Samozrejme možnosti zvyšovať produkciu divorastúcich stromov, najmä s ohľadom na miznutie pôvodných biotopov sú obmedzené, takmer nemožné. Pri stúpajúcom záujme o tento čaj jeho cena prirodzene rastie. Okrem rastúcej ceny z toho plynú tiež riziká v zmysle udržateľnosti zberov.

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu 03

Ide o starú veľkolistú odrodu čajovníka.

Situácia vo Vietname je iná, a pramení v odlišnej tradícii pitia čaju. Miestne etniká zbierajú lístky z divokých stromov už stáročia ak nie tisícročia, avšak používajú iba čerstvé lístky, ktoré následne varia vo vode. Toto je možný dôvod prečo sa vo Vietname nerozvinul obchod s čajom obdobný tomu čínskemu. S čerstvými lístkami to totiž nebolo v stredovekých a možno už starovekých podmienkach možné. O starých čajových stromoch vo Vietname sa preto takmer nevie a miestny ľudia nevedia aká je hodnota ich prírodného dedičstva na svetovom trhu.

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu 04

So zbermi pomáhajú a deti, čo je v poľnohospodárskych oblastiach bežné. Pozitívne je, že deti v tejto oblasti už majú školu, ktorú bezplatne navštevujú. Táto fotka je z obdobia prázdnin.

Tieto stromy tu rastú vo výške od 1000 m.n.m až do 2200 m.n.m. Čím vyššia je ich poloha tým menší majú vzrast a na rozdiel od čínskych džunglových čajových stromov, tieto rastú zakrpatené podobné bonsajom. Práve v tomto smere objavili horské etniká ich finančnú hodnotu. V niektorých lokalitách (napríklad Sapa) bola väčšina týchto stromov vykopaná a predaná ako bonsaj. Bol som v tejto oblasti ale okrem pár menších mladých stromkov som nič neobjavil. Aj hmongská sprievodkyňa pani Z potvrdila, aký údel čaká strom, ktorý by sa ešte v lese našiel. Hodnotné prírodné dedičstvo takto pomaly mizne.

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu 05

Hmongovia stále nosia tradičné odevy. Zber lístkov predávajú čajovým majstrom.

V oblasti Ha Giang je vysoký predpoklad, že by sa tam stromy dali objaviť a podľa všetkého ich miestne etniká oberajú a lístky predávajú čínskym farmárom, ktorý ich spracúvajú do svojich puerhov (túto najchudobnejšiu odľahlú oblasť som už nestihol navštíviť).

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu 06

Úroda sa necháva počas dňa vädnúť a čaká na spracovanie, ktoré začne večer pri západe slnka.

V dedine Suoi Giang však objavili hodnotu stromov, ktoré tu popri ľuďoch rastú storočia. Dnes je tu jeden z najväčších lesov divých čajovníkov, ktorý sa rozkladá na ploche 300ha. Lístky spracúvajú sušením a tvarovaním. Vzniká tak jedinečný čaj menom Shan Tuyet. Stromy rastúce na kopcoch oblasti Suoi Giang zbiera miestne etnikum Hmongov a lístky potom predávajú vietnamskym rodinám, ktoré si know how spracovania priniesli z iných oblastí Vietnamu. Spracovaný čaj nakupujú obchodníci z okolitých miest a celá produkcia sa prakticky vypije na miestnom trhu. Miestny ľudia sú si vedomí hodnoty a prírodnej čistoty ich čaju a sú naň veľmi hrdí. To je výnimočný a pozitívny úkaz v krajine, ktorá zažíva prudký rozvoj častokrát na úkor ekológie.

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu 07

Čajový majster Chien Canh ukazuje, aké lístky treba zbierať.

Môj pobyt v Suoi Giang bol krásnym zážitkom. Rodina ani nikto okolo nevedel po anglicky okrem “OK” žiadne ďalšie slovo. Získanie akejkoľvek informácie bolo nemožné podujatie a tak som sa našťastie musel vzdať predstáv aj túžby po exaktných faktoch. Čas, ktorý som tu strávil som investoval do vzájomného naladenia sa. Čím dlhšie som tu bol tým viac sme sa spriatelili. Nakoniec som sa podieľal na zbere aj spracovaní čaju a tak som namiesto informácií a faktov získal skúsenosť. Čaj zo Suoi Giang už pre mňa nikdy nebude jedným z mnohých, ale tým konkrétnym, vzácnym.

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu 08

Takto sa lístky sušia. Pod rotačným bubnom je oheň, kúri sa drevom.

Vzácnosť tejto lokality so sebou nesie aj mnohé výzvy do budúcnosti. Rozvoj je tu založený na rastúcom záujme o čajovú produkciu a turizme. Bude potrebné zabezpečiť ochranu krajiny pred odpadom a znečistením vody kozmetickou chémiou. Tiež ochrániť kultúrne dedičstvo a miestny životný štýl, podporovať tradičné poľnohospodárstvo a ochrániť miestnu komunitu pred jednostrannou závislosťou na príjmoch z turizmu. Aj samotné stromy si vyžadujú ochranu pred neudržateľným zberom. Jednou z možností je dostať sa na svetový trh s čajom, kde môžu byť prírodná čistota a tradičný spôsob pestovania a spracovania primerane ohodnotené.

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu 09

Môj posledný večer s touto rodinou, a posledná aktivita krásneho dňa. Spolu sedíme na priedomí a v tichom rozhovore triedime spracovaný čaj od stoniek a nepodarených lístkov.

Našu ponuku sypaných čajov z Vietnamu nájdete v kategórii: Vietnamské čaje.

Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi