Prírodné bohatstvo Suoi Giangu

Suoi Giang je malá dedinka v horách vietnamskej provincie Yen Bai. Ak sa sem chcete dostať musíte zísť z hlavnej cesty QL32, vedúcej od Hanoja k mestu Nghia Lo. Po dvanástich kilometroch strmej a kľukatej cesty sa zjavia prvé domy tejto dedinky.

Suoi Giang je vysoko v horách, ktoré sú každú noc, a v zime aj počas dňa zahalené v hustej hmle.

Nie sú to však domy, čo je na tejto dedine zaujímavé. Suoi Giang patrí k posledným pár lokalitám kde rastú staré divé čajové stromy. Pôvodnou lokalitou týchto divokých čajových stromov sú džungle južnej Číny (provincia Junan), východnej Indie (štát Assam) severovýchodnej Barmy, severného Laosu a tiež severného Vietnamu. Týmto stromom sa venuje najväčšia pozornosť v Číne, kde sa tradične oberajú (lístky) a spracúvajú do čajov typu Puerh s vysokou cenou. Hlavné dôvody vysokej ceny sú prírodná čistota a obmedzené množstvo.

Staré stromy, ktoré tu rastú majú vek od 150 až do 500 rokov.

Tieto divé stromy nepotrebujú žiadnu opateru od človeka, rastú prirodzene vo svojom typickom prostredí, a preto je čaj z nich čistý prírodný produkt. Je to výrazný protiklad oproti väčšine svetovej produkcie, ktorá pochádza z obrovských plantáží používajúcich často poľnohospodársku chémiu. Samozrejme možnosti zvyšovať produkciu divorastúcich stromov, najmä s ohľadom na miznutie pôvodných biotopov sú obmedzené, takmer nemožné. Pri stúpajúcom záujme o tento čaj jeho cena prirodzene rastie. Okrem rastúcej ceny z toho plynú tiež riziká v zmysle udržateľnosti zberov.

Ide o starú veľkolistú odrodu čajovníka.

Situácia vo Vietname je iná, a pramení v odlišnej tradícii pitia čaju. Miestne etniká zbierajú lístky z divokých stromov už stáročia ak nie tisícročia, avšak používajú iba čerstvé lístky, ktoré následne varia vo vode. Toto je možný dôvod prečo sa vo Vietname nerozvinul obchod s čajom obdobný tomu čínskemu. S čerstvými lístkami to totiž nebolo v stredovekých a možno už starovekých podmienkach možné. O starých čajových stromoch vo Vietname sa preto takmer nevie a miestny ľudia nevedia aká je hodnota ich prírodného dedičstva na svetovom trhu.

So zbermi pomáhajú a deti, čo je v poľnohospodárskych oblastiach bežné. Pozitívne je, že deti v tejto oblasti už majú školu, ktorú bezplatne navštevujú. Táto fotka je z obdobia prázdnin.

Tieto stromy tu rastú vo výške od 1000 m.n.m až do 2200 m.n.m. Čím vyššia je ich poloha tým menší majú vzrast a na rozdiel od čínskych džunglových čajových stromov, tieto rastú zakrpatené podobné bonsajom. Práve v tomto smere objavili horské etniká ich finančnú hodnotu. V niektorých lokalitách (napríklad Sapa) bola väčšina týchto stromov vykopaná a predaná ako bonsaj. Bol som v tejto oblasti ale okrem pár menších mladých stromkov som nič neobjavil. Aj hmongská sprievodkyňa pani Z potvrdila, aký údel čaká strom, ktorý by sa ešte v lese našiel. Hodnotné prírodné dedičstvo takto pomaly mizne.

Hmongovia stále nosia tradičné odevy. Zber lístkov predávajú čajovým majstrom.

V oblasti Ha Giang je vysoký predpoklad, že by sa tam stromy dali objaviť a podľa všetkého ich miestne etniká oberajú a lístky predávajú čínskym farmárom, ktorý ich spracúvajú do svojich puerhov (túto najchudobnejšiu odľahlú oblasť som už nestihol navštíviť).

Úroda sa necháva počas dňa vädnúť a čaká na spracovanie, ktoré začne večer pri západe slnka.

V dedine Suoi Giang však objavili hodnotu stromov, ktoré tu popri ľuďoch rastú storočia. Dnes je tu jeden z najväčších lesov divých čajovníkov, ktorý sa rozkladá na ploche 300ha. Lístky spracúvajú sušením a tvarovaním. Vzniká tak jedinečný čaj menom Shan Tuyet. Stromy rastúce na kopcoch oblasti Suoi Giang zbiera miestne etnikum Hmongov a lístky potom predávajú vietnamskym rodinám, ktoré si know how spracovania priniesli z iných oblastí Vietnamu. Spracovaný čaj nakupujú obchodníci z okolitých miest a celá produkcia sa prakticky vypije na miestnom trhu. Miestny ľudia sú si vedomí hodnoty a prírodnej čistoty ich čaju a sú naň veľmi hrdí. To je výnimočný a pozitívny úkaz v krajine, ktorá zažíva prudký rozvoj častokrát na úkor ekológie.

Čajový majster Chien Canh ukazuje, aké lístky treba zbierať.

Môj pobyt v Suoi Giang bol krásnym zážitkom. Rodina ani nikto okolo nevedel po anglicky okrem “OK” žiadne ďalšie slovo. Získanie akejkoľvek informácie bolo nemožné podujatie a tak som sa našťastie musel vzdať predstáv aj túžby po exaktných faktoch. Čas, ktorý som tu strávil som investoval do vzájomného naladenia sa. Čím dlhšie som tu bol tým viac sme sa spriatelili. Nakoniec som sa podieľal na zbere aj spracovaní čaju a tak som namiesto informácií a faktov získal skúsenosť. Čaj zo Suoi Giang už pre mňa nikdy nebude jedným z mnohých, ale tým konkrétnym, vzácnym.

Takto sa lístky sušia. Pod rotačným bubnom je oheň, kúri sa drevom.

Vzácnosť tejto lokality so sebou nesie aj mnohé výzvy do budúcnosti. Rozvoj je tu založený na rastúcom záujme o čajovú produkciu a turizme. Bude potrebné zabezpečiť ochranu krajiny pred odpadom a znečistením vody kozmetickou chémiou. Tiež ochrániť kultúrne dedičstvo a miestny životný štýl, podporovať tradičné poľnohospodárstvo a ochrániť miestnu komunitu pred jednostrannou závislosťou na príjmoch z turizmu. Aj samotné stromy si vyžadujú ochranu pred neudržateľným zberom. Jednou z možností je dostať sa na svetový trh s čajom, kde môžu byť prírodná čistota a tradičný spôsob pestovania a spracovania primerane ohodnotené.

Môj posledný večer s touto rodinou, a posledná aktivita krásneho dňa. Spolu sedíme na priedomí a v tichom rozhovore triedime spracovaný čaj od stoniek a nepodarených lístkov.

Našu ponuku sypaných čajov z Vietnamu nájdete v kategórii: Vietnamské čaje.