Čaj na severe Thajska a Královský poľnohospodársky projekt.

Prvé miesto kam sme sa vybrali za čajom bola dedinka Doi Ang Khang (Doi znamená hora, a toto slovo sa často objavuje pred názvom horských dedín). Je to horská dedina na hraniciach s Barmou vo výške asi 1400 m.n.m. Cesta hore je podobná tej, ktorá vedie na Pezinskú babu, alebo do Banskej Štiavnice zo Žárnovice.

Doi Ang Khang je v údolí vo výške 1400 m.n.m. obklopenom horami a džunglou.

Na rozdiel od spomínaných ciest je táto v 100% stave a občas sa dokonca dá vidieť ľudí z miestnych dedín ako ju zametajú od napadaného ihličia. Už príchod naznačuje, že to kam ideme nebude rozvojový svet. Dominantou Doi Ang Khang je Kráľovská poľnohospodárska stanica (Royal agricultural station). V praxi je to jedna obrovská biofarma, kde sa pestuje ovocie, zelenina, kvety, liečivé byliny a v neposlednom rade aj čaj. Práve Kráľovský poľnohospodársky projekt má zásluhu na tom, že sa v Thajsku pestuje výborný čaj, a tak je dobré ho spomenúť.

Stanica Doi Ang Kanhg sa vyznačuje možstvom kvetových záhonov všade kam vám padne zrak.

Ako to začalo?

Thajsko dlho čelilo problému chudoby v severných horských oblastiach, najmä v pohraničí. Tá so sebou niesla niekoľko ďalších problémov. Pôvodný spôsob poľnohospodárstva využíval vo veľkej miere vypaľovanie. Jeho dôsledkom bolo silné odlesňovanie a na to nadväzujúce problémy erózie a odvodňovania týchto strmých horských oblastí. Ďalším problémom bolo, že miestny obyvatelia využívali ako zdroj obživy pestovanie ópiových makovíc, na čo nadväzoval problém drogového priemyslu, výroba a pašovanie heroínu a existenciu drogových a pašeráckych ozbrojených skupín v pohraničí. Oficiálne zdroje uvádzajú rok 1969 ako začiatok novej éry. Jeho výsosť thajský kráľ Bhumibol Adulyadej vtedy navštívil horskú dedinu Doi Pui a zistil, že miestny obyvatelia majú vyšší životný štandard ako okolité horské kmene. Vďačia za to pestovaniu marhulí, z ktorých predaja majú dobrý príjem. Takto vznikla idea priniesť horským kmeňom alternatívne poľnohospodárstvo, ktoré by nahradilo pestovanie ópia. Práve Doi Ang Khang je miestom, kde sa táto idea začala realizovať.

Čajová plantáž vrámci stanice Doi Ang Khang.

Doi Ang Khang

Ang Khang leží vo výške 1400 m.n.m. v horskom prostredí s pomerne miernou klímou. Tu bola vytvorená Kráľovská poľnohospodárska stanica, ktorej cieľom nie je iba produkcia už spomenutých komodít, ale tiež pestovateľský výskum, kultivácia ovocných stromov a agroturizmus. Celá lokalita je krásne čisté miesto, plne kvetových a zeleninových záhonov. Pri dlhšej prechádzke sa dá prejsť okolo sadov venovaných rôznym druhom ovocia, ale tiež okolo rôznyc h arborét a záhrad, keďže jedným z cieľov stanice je obnovenie lesných porastov na severe.

Okrem plôch na ktorých sa pestuje je celé okolie posiate džunglou.

Čaj

Čaju sa začala venovať pozornosť v roku 1992 a po určitom výskume sa začalo pokusné sadenie na rôznych miestach. V roku 1995 sa začalo s kultiváciou a v roku 1997 sa vďaka podpore Čínskej republiky (takto sa volá štát na Taiwane, nie pevninská čína) postavili prvé budovy na spracovanie a vyškolili sa prvý odborníci.

Kríčky tesne pred zberom. Vďaka zavlažovaniu z potokov majú celý rok dosť vlahy.

Aj v rámci Angkhangskej stanice existuje čajová záhrada s názvom 2000 tea plantation. Tá je veľmi modernou záhradou, ktorá využíva rovnako ako aj celá stanica dômyselný systém zavlažovania. Na hnojenie sa používa živočíšny hnoj a kompost, ktorý si stanica sama vyrába. Pestujú tu dva typy kultivarov, ktoré boli dovezené z Taiwanu a to číslo 12 (Jin Shuan) a číslo 17 (Chin Shin). Produkujú tu štyri typy čajov, menovite zelený (mix kultivarov), oolong č. 12, oolong č.17 a červený čaj (mix kultivarov). Kým zelený čaj nás nízkou kvalitou svojho spracovania vôbec neoslovil, oolongy a červený čaj zanechali príjemný dojem a tak sme ich v obmedzenom množstve vzali so sebou a budú k dispozícii v čajovni.

Čajová chyžka. Prístrešok kde sa cez obed oddychuje a popíja čaj.