Zdravotné účinky čaju Sencha Sunrouge

Dnes sa budem výnimočne venovať zdravotným účinkom čaju. Výnimočne preto, lebo čaj je pre mňa skôr vášeň a životný štýl; estetika skĺbená s pôžitkom a zdravie je prirodzený výsledok života, ktorý berie ohľad na potreby tela aj duše. Život v civilizovanom svete však prináša okrem množstva výdobytkov aj množstvo rizík a život v meste je pre fyzické zdravie v mnohých ohľadoch náročný.

Lístky Senche Sunrouge sú síce spracované rovnako ako lístky ostatných kultivarov, avšak pri suchom liste je nápadné modrasté sfarbenie lístkov, ktoré je spôsobené vysokým obsahom antocyaninov.

Tento rok sme do ponuky zaradili Senchu vyrobenú z novošľachteného kultivaru Sunrouge. Je to kultivar, ktorý bol šľachtený za účelom zvýšenia obsahu niektorých významných látok, ktoré sa v čaji prirodzene nachádzajú, a teda za účelom zdravotných účinkov. Šľachtenie prebiehalo v rokoch 2001 až 2009 a od roku 2009 sa tento kultivar používa, pričom paralelene prebieha množstvo štúdií zameraných na overenie jeho zdravotných účinkov. Genetickým základom tohto čaju je Camelia sinensis a Camelia taliensis (endemický poddruh čajovníka pochádzajúci z čínskej provincie Junan), a základom jeho výnimočnosti je vysoký obsah antocyaninov, konkrétne antocyanidínov a katechinov.

Nálev tohto zeleného čaju má krásnu ružovú farbu. Pridaním citrónu sa dá farba meniť. V závislosti od ph variuje medzi sýto červenou, fialovou až tmavomodrou.

Antocyaniny sú prírodné pigmenty, ktoré sa v malých množstvách prirodzene vyskytujú v listoch rastlín. Chránia listy pred UV žiarením a podporujú imunitu. Celkový výpočet účinkov zistených v tomto čaji nie je malý, takže sa do toho rovno pustím:

Pri vylúhovanom liste je zreteľná modrá farba, ktorá niekedy vytvára až krikľavé tóny. Napriek tomu, že farba pôsobí toxicky, antocyaniny majú veľmi nízku toxicitu, a tak sú pre človeka priaznivé aj vo väčších množstvách.

1. Tak ako všetky kvalitné a čerstvé čaje má vysoký obsah antioxidantov, vďaka čomu chráni organizmus pred oxidačným stresom. Obsah antioxidantov má 4-6x vyšší ako v rozšírenom antioxidante kyseline citrónovej.

2. Podporuje resyntézu rodopsínu v sietnici oka, čím zlepšuje zrak, a obzvlášť videnie v tme.

3. Znižuje vizuálny stres oka vzniknutý nadmerným namáhaním zraku, alebo dlhou prácou za počítačom.

4. Inhibuje aktivitu acetylcholinesterázy pri zaostrovaní oka (relaxácia ciliárneho svalu)  čo môže podporovať liečenie Alzheimrovej choroby (ak chcete vedieť viac o AChE pozrite si tu: https://cs.wikipedia.org/wiki/Acetylcholinester%C3%A1za).

5. Pomáha pri konkrétnych očných problémoch a chorobách ( presbyopia / myopia, diabetická retinopatia a svalová degenerácia).

6. Má silné protizápalové účinky (účinnejšie ako aspirín), obzvlášť pri zápaloch v črevách, ako napríklad ulcerózna kolitída, kde bežné zelené čaje môžu mať nepriaznivý efekt.

7. Pomáha chrániť cievy, funguje preventívne proti arterioskleróze a je prospešný pri kardiovaskulárnych chorobách.

8. Antivirálne a antibakteriálne účinky.

9. Prospešný proti rakovine vďaka antioxidantom, antikarcinogénom a indukciou apoptózy nádorových buniek (viac o apoptóze tu: https://cs.wikipedia.org/wiki/Apopt%C3%B3za). Okrem toho má tiež antimutagénne a antiproliferačné vlastnosti.

10. Pomáha proti obezite, podporuje metabolizmus tukov.

11. Vďaka anti-hyperglykemickému efektu podporuje prevenciu cukrovky.

Najlepším liekom je niekedy oddych a chvíľa pre seba. Čajový obrad je rituál, ktorý patrí presne k takýmto chvíľam.

Svojimi účinkami Sunrouge presahuje to, čo platí všeobecne pre dlhodobé pitie čaju (Camelia sinensis). To že bola táto Sencha šľachtená kvôli zdravotným účinkom však neznamená, že neponúka možnosť objavovať estetiku servírovania. Klúčom k zdraviu je veľakrát schopnosť nájsť si na seba čas. Malý domáci čajový obrad je určite dobrou možnosťou. Tak na zdravie!

Informácie k článku sme čerpali z tohto zdroja: http://www.greentea.net/sunrouge-tea/

Prírodné bohatstvo Suoi Giangu

Suoi Giang je malá dedinka v horách vietnamskej provincie Yen Bai. Ak sa sem chcete dostať musíte zísť z hlavnej cesty QL32, vedúcej od Hanoja k mestu Nghia Lo. Po dvanástich kilometroch strmej a kľukatej cesty sa zjavia prvé domy tejto dedinky.

Suoi Giang je vysoko v horách, ktoré sú každú noc, a v zime aj počas dňa zahalené v hustej hmle.

Nie sú to však domy, čo je na tejto dedine zaujímavé. Suoi Giang patrí k posledným pár lokalitám kde rastú staré divé čajové stromy. Pôvodnou lokalitou týchto divokých čajových stromov sú džungle južnej Číny (provincia Junan), východnej Indie (štát Assam) severovýchodnej Barmy, severného Laosu a tiež severného Vietnamu. Týmto stromom sa venuje najväčšia pozornosť v Číne, kde sa tradične oberajú (lístky) a spracúvajú do čajov typu Puerh s vysokou cenou. Hlavné dôvody vysokej ceny sú prírodná čistota a obmedzené množstvo.

Staré stromy, ktoré tu rastú majú vek od 150 až do 500 rokov.

Tieto divé stromy nepotrebujú žiadnu opateru od človeka, rastú prirodzene vo svojom typickom prostredí, a preto je čaj z nich čistý prírodný produkt. Je to výrazný protiklad oproti väčšine svetovej produkcie, ktorá pochádza z obrovských plantáží používajúcich často poľnohospodársku chémiu. Samozrejme možnosti zvyšovať produkciu divorastúcich stromov, najmä s ohľadom na miznutie pôvodných biotopov sú obmedzené, takmer nemožné. Pri stúpajúcom záujme o tento čaj jeho cena prirodzene rastie. Okrem rastúcej ceny z toho plynú tiež riziká v zmysle udržateľnosti zberov.

Ide o starú veľkolistú odrodu čajovníka.

Situácia vo Vietname je iná, a pramení v odlišnej tradícii pitia čaju. Miestne etniká zbierajú lístky z divokých stromov už stáročia ak nie tisícročia, avšak používajú iba čerstvé lístky, ktoré následne varia vo vode. Toto je možný dôvod prečo sa vo Vietname nerozvinul obchod s čajom obdobný tomu čínskemu. S čerstvými lístkami to totiž nebolo v stredovekých a možno už starovekých podmienkach možné. O starých čajových stromoch vo Vietname sa preto takmer nevie a miestny ľudia nevedia aká je hodnota ich prírodného dedičstva na svetovom trhu.

So zbermi pomáhajú a deti, čo je v poľnohospodárskych oblastiach bežné. Pozitívne je, že deti v tejto oblasti už majú školu, ktorú bezplatne navštevujú. Táto fotka je z obdobia prázdnin.

Tieto stromy tu rastú vo výške od 1000 m.n.m až do 2200 m.n.m. Čím vyššia je ich poloha tým menší majú vzrast a na rozdiel od čínskych džunglových čajových stromov, tieto rastú zakrpatené podobné bonsajom. Práve v tomto smere objavili horské etniká ich finančnú hodnotu. V niektorých lokalitách (napríklad Sapa) bola väčšina týchto stromov vykopaná a predaná ako bonsaj. Bol som v tejto oblasti ale okrem pár menších mladých stromkov som nič neobjavil. Aj hmongská sprievodkyňa pani Z potvrdila, aký údel čaká strom, ktorý by sa ešte v lese našiel. Hodnotné prírodné dedičstvo takto pomaly mizne.

Hmongovia stále nosia tradičné odevy. Zber lístkov predávajú čajovým majstrom.

V oblasti Ha Giang je vysoký predpoklad, že by sa tam stromy dali objaviť a podľa všetkého ich miestne etniká oberajú a lístky predávajú čínskym farmárom, ktorý ich spracúvajú do svojich puerhov (túto najchudobnejšiu odľahlú oblasť som už nestihol navštíviť).

Úroda sa necháva počas dňa vädnúť a čaká na spracovanie, ktoré začne večer pri západe slnka.

V dedine Suoi Giang však objavili hodnotu stromov, ktoré tu popri ľuďoch rastú storočia. Dnes je tu jeden z najväčších lesov divých čajovníkov, ktorý sa rozkladá na ploche 300ha. Lístky spracúvajú sušením a tvarovaním. Vzniká tak jedinečný čaj menom Shan Tuyet. Stromy rastúce na kopcoch oblasti Suoi Giang zbiera miestne etnikum Hmongov a lístky potom predávajú vietnamskym rodinám, ktoré si know how spracovania priniesli z iných oblastí Vietnamu. Spracovaný čaj nakupujú obchodníci z okolitých miest a celá produkcia sa prakticky vypije na miestnom trhu. Miestny ľudia sú si vedomí hodnoty a prírodnej čistoty ich čaju a sú naň veľmi hrdí. To je výnimočný a pozitívny úkaz v krajine, ktorá zažíva prudký rozvoj častokrát na úkor ekológie.

Čajový majster Chien Canh ukazuje, aké lístky treba zbierať.

Môj pobyt v Suoi Giang bol krásnym zážitkom. Rodina ani nikto okolo nevedel po anglicky okrem “OK” žiadne ďalšie slovo. Získanie akejkoľvek informácie bolo nemožné podujatie a tak som sa našťastie musel vzdať predstáv aj túžby po exaktných faktoch. Čas, ktorý som tu strávil som investoval do vzájomného naladenia sa. Čím dlhšie som tu bol tým viac sme sa spriatelili. Nakoniec som sa podieľal na zbere aj spracovaní čaju a tak som namiesto informácií a faktov získal skúsenosť. Čaj zo Suoi Giang už pre mňa nikdy nebude jedným z mnohých, ale tým konkrétnym, vzácnym.

Takto sa lístky sušia. Pod rotačným bubnom je oheň, kúri sa drevom.

Vzácnosť tejto lokality so sebou nesie aj mnohé výzvy do budúcnosti. Rozvoj je tu založený na rastúcom záujme o čajovú produkciu a turizme. Bude potrebné zabezpečiť ochranu krajiny pred odpadom a znečistením vody kozmetickou chémiou. Tiež ochrániť kultúrne dedičstvo a miestny životný štýl, podporovať tradičné poľnohospodárstvo a ochrániť miestnu komunitu pred jednostrannou závislosťou na príjmoch z turizmu. Aj samotné stromy si vyžadujú ochranu pred neudržateľným zberom. Jednou z možností je dostať sa na svetový trh s čajom, kde môžu byť prírodná čistota a tradičný spôsob pestovania a spracovania primerane ohodnotené.

Môj posledný večer s touto rodinou, a posledná aktivita krásneho dňa. Spolu sedíme na priedomí a v tichom rozhovore triedime spracovaný čaj od stoniek a nepodarených lístkov.

 

Santikhiri – dedina mieru a čajový raj

Hlavným cieľom našej cesty bola dedinka na hranici Thajska a Barmy. Jej pôvodný názov je Doi Mae Salong, tento sa však spája s jej neslávnou minulosťou. Celý príbeh sa začína na konci občianskej vojny v Číne, ktorej výsledkom bola výhra komunistickej armády a odchod Kuomintangu na Taiwan. Situácia však nebola takto jednoduchá pretože napríklad v provincii Junan ostala Kuomintangská armáda v počte 12 000 vojakov, ktorá nebola ochotná sa vzdať. Táto armáda z 93. regimentu sa presunula na územie Barmy a pokračovala dvanásť rokov v bojoch jednak proti čínskej armáde v Junane a jednak proti Barmskej armáde, ktorá sa snažila strážiť svoje územie. Až v roku 1961 nastala zmena, kedy sa časť armády vybrala na sever Thajska do oblasti Mae Salong.

Santikhiri sa označuje aj ako Thajské Švajčiarsko. Krásne hory všade navôkol, roztrúsené domky a plantáže majú svoje čaro.

Títo stále aktívny vojaci sa dohodli s Thajskou vládou, ktorá im ponúkla štátne občianstvo výmenou za boj proti miestnej komunistickej strane a jej ozbrojencom. V tomto čase nastupuje aj najmenej slávne obdobie. Aby si zabezpečili živobitie, ale najmä financie na dlhotrvajúci ozbrojený konflikt, začali miestny obyvatelia pestovať ópium. Je to príbeh veľmi podobný ako ten v dedine Doi Ang Khnag, ale vo väčšej mierke. V Mae Salong bola najväčšia heroínová rafinéria juhovýchodnej ázie. Problém sa podarilo dostať pod kontrolu až koncom 80-tych rokov, kedy bola armáda miestneho drogového kráľa vypudená z Thajska. Dedina dostáva nový názov Santikhiri – dedina mieru a pestovanie ópia je nahradené čajom, kávou a inými výhodnými plodinami.

Kontrasty: tradičný dom so slamenou strechou a moderný satelit. Niekedy sme v takýchto domoch videli odparkované najnovšie offroady.

Dnes je Santikhiri malebnou dedinkou, nazývanou aj Thajským Švajčiarskom. Väčšina jej obyvateľov sú etnický číňania a dodnes tu dostanete pravé ručne vyrábané junanské žlté nudle. Miestny obyvatelia hovoria Junanskou čínštinou rovnako dobre ako po thajsky. Počas nášho pobytu sme mali jednu obľúbenú reštauráciu, ktorá bola na príjemnom mieste na križovatke nad cestou. Príjemný výhľad a dobré jedlo boli doplnené obsluhou staršieho pána domáceho, ktorý sa na nás nielenže za celý čas ani kútikom úst neusmial, málokedy nám venoval pohľad. Po dlhšom pozorovaní sme dospeli k záveru, že to zrejme bude jeden  z bývalých aktívnych vojakov. 

Nie každý bol odmeraný. Tento pán vedel trocha po anglicky a snažil sa s nami konverzovať, bol veľmi príjemný a veselý a hrdo nám nalieval čaj z vlastnej produkcie.

Popri vojakoch a ich potomkoch tu žije v okolitých dedinkách niekoľko horských kmeňov, pričom medzi najznámejšie patrí kmeň Akha. Postavenie týchto kmeňov v thajskej spoločnosti je komplikované a dá sa označiť ako silno diskriminujúce. Pestovanie čaju a kávy však napomáha riešiť aj túto problematiku, pretože prináša pracovné príležitosti. Ľudia Akha sú známy najmä pestovaním kávy, ale v nemalej miere sa podieľajú aj na pestovaní čaju, prípadne na jeho zbere.

Takéto domy nájdete v osadách horských kmeňov. Ľudia sa fotiť nechceli.

Dejny Santikhiri nám veľmi dobre objasňujú, prečo sa Thajská vláda obrátila o pomoc s pestovaním čaju práve na Taiwan. Vzájomná koordinácia prebiehala už počas rokovaní s Kuomintangskými vojakmi pri ich usídlovaní na území Thajska. Keď potom prišla na rad téma čaju, bolo jasné na koho sa obrátiť. Z Taiwanu sem prišla pomoc v podobe troch kultivarov, strojov na spracovanie a tiež know-how. Jeho výsledkom je taká kvalita čajovej produkcie, že veľká časť čajov zo Santikhiri sa rovno balí do balíkov Taiwan tea a predáva sa na Taiwane za slušnú cenu. Dnes stojí Santikhiri pred výzvou nájsť vlastnú autentickú cestu čaju a predstaviť ju svetu. S kultivarmi Chin shin, Jin shuan a Si ji chun, s kvalitnou pôdou, prírodnými podmienkami a chuťou sa zlepšovať majú tie najlepšie predpoklady. Sme radi, že stojíme pri zrode tejto zaujímavej cesty a že sa jej môžeme zúčastniť.

Plantáže sú tu roztrúsené po kopcoch na striedačku s kávou a džunglou. V nižších polohách zas nájdete množstvo ovocných sadov, predovšetkým broskyne.

Okrem kontaktov na farmárov a dobrého čaju bolo cieľom našej cesty zistiť ako tu čaj pestujú a v akej miere využívajú poľnohospodársku chémiu. Podľa všetkého sa už dostala aj do tejto odľahlej krajiny, na druhej strane sú si miestny ľudia vedomí ceny prírodných čajov a tak tu je už niekoľko certifikovaných organických plantáží a množstvo miest, kde sa kríčky ponechávajú v prírodnom režime bez postrekov. Najlepším indikátorom je množstvo buriny a hmyzu.

Na plantáži s pani Ming, jej zaťom a pánom, ktorý má plantáž na starosti.

Na plantážach pani Ming sme našli všemožné pavučiny a čajové kríčky boli popretkávané burinou. Počas vrcholiaceho obdobia sucha síce vyzerali trocha vyprahnuto, to sa ale s príchodom monzúnu zmení. Burinu potom budú ľudia z kmeňa Akha kosiť, aby sa v nej kríčky úplne nestratili.

V období sucha si vegetácia voľne rastie a celé plantáž oddychuje. So príchodom monzúnu sa do krajiny dostane vlaha a živiny, všetko začne čerpať silu a bujaro rásť a po skonční monzúnu sa začnú intenzívne zbery.

V Thajsku sa pestujú tri taiwanské kultivary: Jin Shuan, Chin Shin a Si Ji Chun. jin Shuan je vďaka svojej smotanovej aróme známy aj ako mliečny oolong. Tu ho poznajú skôr pod odborným názom ako Kultivar číslo 12. V týchto podmienkach sa mu výborne darí a je možné ho zbierať aj každé dva týždne. Vďaka tomu sa predáva za najlepšiu cenu. Chin Shin známy aj ako Ruan Zhi alebo ako Kultivar číslo 17 je tu tiež veľmi rozšírený. Zbierať sa ho dá raz za mesiac, čo mierne dvíha jeho cenu. Za špecialitu je považovaný Si Ji Chun, ktorý tu poznajú pod jeho anglickým názvom ako Four season oolong. Tento kríčok je háklivý na nedostatok vlahy a obdobia sucha mu príliš neprospievajú. Veľké percento zasadených kríčkov sa nedožije dospelosti, čo výrazne dvíha jeho cenu a nie každý farmár ho pestuje. z týchto kultivarov spracúvajú ešte Dong Ding, ktorý tak silno pečú, že sa jednoducho nedal piť. Robia tu veľmi príjemný čierny čaj a obzvlášť dobrú Krásku z orientu – Dong Fang Mei Ren a jej obdobu Gui Fei.

Obchodovanie z čajom je krásna práca, ale keď ochutnávate niekoľko dní od rána do večera hovoríte si: “Prečo Ja?” Verte či neverte, telo má svoje limity.

 

Čaj na severe Thajska a Královský poľnohospodársky projekt.

Prvé miesto kam sme sa vybrali za čajom bola dedinka Doi Ang Khang (Doi znamená hora, a toto slovo sa často objavuje pred názvom horských dedín). Je to horská dedina na hraniciach s Barmou vo výške asi 1400 m.n.m. Cesta hore je podobná tej, ktorá vedie na Pezinskú babu, alebo do Banskej Štiavnice zo Žárnovice.

Doi Ang Khang je v údolí vo výške 1400 m.n.m. obklopenom horami a džunglou.

Na rozdiel od spomínaných ciest je táto v 100% stave a občas sa dokonca dá vidieť ľudí z miestnych dedín ako ju zametajú od napadaného ihličia. Už príchod naznačuje, že to kam ideme nebude rozvojový svet. Dominantou Doi Ang Khang je Kráľovská poľnohospodárska stanica (Royal agricultural station). V praxi je to jedna obrovská biofarma, kde sa pestuje ovocie, zelenina, kvety, liečivé byliny a v neposlednom rade aj čaj. Práve Kráľovský poľnohospodársky projekt má zásluhu na tom, že sa v Thajsku pestuje výborný čaj, a tak je dobré ho spomenúť.

Stanica Doi Ang Kanhg sa vyznačuje možstvom kvetových záhonov všade kam vám padne zrak.

Ako to začalo?

Thajsko dlho čelilo problému chudoby v severných horských oblastiach, najmä v pohraničí. Tá so sebou niesla niekoľko ďalších problémov. Pôvodný spôsob poľnohospodárstva využíval vo veľkej miere vypaľovanie. Jeho dôsledkom bolo silné odlesňovanie a na to nadväzujúce problémy erózie a odvodňovania týchto strmých horských oblastí. Ďalším problémom bolo, že miestny obyvatelia využívali ako zdroj obživy pestovanie ópiových makovíc, na čo nadväzoval problém drogového priemyslu, výroba a pašovanie heroínu a existenciu drogových a pašeráckych ozbrojených skupín v pohraničí. Oficiálne zdroje uvádzajú rok 1969 ako začiatok novej éry. Jeho výsosť thajský kráľ Bhumibol Adulyadej vtedy navštívil horskú dedinu Doi Pui a zistil, že miestny obyvatelia majú vyšší životný štandard ako okolité horské kmene. Vďačia za to pestovaniu marhulí, z ktorých predaja majú dobrý príjem. Takto vznikla idea priniesť horským kmeňom alternatívne poľnohospodárstvo, ktoré by nahradilo pestovanie ópia. Práve Doi Ang Khang je miestom, kde sa táto idea začala realizovať.

Čajová plantáž vrámci stanice Doi Ang Khang.

Doi Ang Khang

Ang Khang leží vo výške 1400 m.n.m. v horskom prostredí s pomerne miernou klímou. Tu bola vytvorená Kráľovská poľnohospodárska stanica, ktorej cieľom nie je iba produkcia už spomenutých komodít, ale tiež pestovateľský výskum, kultivácia ovocných stromov a agroturizmus. Celá lokalita je krásne čisté miesto, plne kvetových a zeleninových záhonov. Pri dlhšej prechádzke sa dá prejsť okolo sadov venovaných rôznym druhom ovocia, ale tiež okolo rôznyc h arborét a záhrad, keďže jedným z cieľov stanice je obnovenie lesných porastov na severe.

Okrem plôch na ktorých sa pestuje je celé okolie posiate džunglou.

Čaj

Čaju sa začala venovať pozornosť v roku 1992 a po určitom výskume sa začalo pokusné sadenie na rôznych miestach. V roku 1995 sa začalo s kultiváciou a v roku 1997 sa vďaka podpore Čínskej republiky (takto sa volá štát na Taiwane, nie pevninská čína)  postavili prvé budovy na spracovanie a vyškolili sa prvý odborníci.

Kríčky tesne pred zberom. Vďaka zavlažovaniu z potokov majú celý rok dosť vlahy.

Aj v rámci Angkhangskej stanice existuje čajová záhrada s názvom 2000 tea plantation. Tá je veľmi modernou záhradou, ktorá využíva rovnako ako aj celá stanica dômyselný systém zavlažovania. Na hnojenie sa používa živočíšny hnoj a kompost, ktorý si stanica sama vyrába. Pestujú tu dva typy kultivarov, ktoré boli dovezené z Taiwanu a to číslo 12 (Jin Shuan) a číslo 17 (Chin Shin).  Produkujú tu štyri typy čajov, menovite zelený (mix kultivarov), oolong č. 12, oolong č.17 a červený čaj (mix kultivarov).  Kým zelený čaj nás nízkou kvalitou svojho spracovania vôbec neoslovil, oolongy a červený čaj zanechali príjemný dojem a tak sme ich v obmedzenom množstve vzali so sebou a budú k dispozícii v čajovni.

Čajová chyžka. Prístrešok kde sa cez obed oddychuje a popíja čaj.

Piao xue – naše zelené Ferrari

Po ochutnaní tohto čaju, o ktorom som hneď vedel, že to bude tohtoročné Ferrari našej ponuky čínskych zelených čajov, som sa rozhodol, že sa o svoje dojmy podelím. Je to čajík z provincie Sechuan a jeho názov by sa dal preložiť ako “snehové vločky”. Význam tohto názvu pochopíte hneď pri pohľade na lístky. Nájdete v ňom iba najjemnejšie mladé lístky s chlpkatými bielymi tipsami, čo naznačuje že ide o naozaj vysokú triedu čaju.

 

Okrem krásneho, velejemného listu sa čaj vyznačuje výraznou vôňou tropického ovocia a kvetov. Vôňa je priam omamná a vytvára charakter nálevov. Ide teda nie len o kvalitný zber, ale najmä o kvalitné kríčky z ktorých bol čaj zbieraný.

Nálev je iskrivý, zlatavý, plný drobných chĺpkov z mladých tipsov. Čaj je výdatný a chuťovú plnosť, ktorou potvrdzuje svoju pozíciu si vie udržať počas viacerých nálevov. Dovolil by som si tvrdiť, že jednou porciou tohto čaju dostanete pôžitok dvoch bežných zelených čajov.

Tento čaj sme získali vďaka nášmu kamarátovi a dovozcovi čaju Michalovi Bútorovi, ktorý má ako čínsky tlmočník otvorené dvere priamo ku farmárom a na objednávku nám vozí špeciality, ku akým sa bežný obchod nedostane. Piao Xue máme v limitovanom množstve 500g a je veľmi malá pravdepodobnosť, že je k dispozícii ešte inde v Európe.

Prekvapenie z Thajského Mae Salong

Keď za mnou prišiel kamarát Viktor, že z Thajska priniesol zaujímavý oolong, povedal som mu, že neviem či to vôbec budem chutnať. Pravidelne mám možnosť utvrdiť sa v názore, že krajiny kam sa čaj dostal akoby náhodou produkujú množstvo čajových katastrof.

Hornatý sever Thajska, odkiaľ pochádzajú spomínané čaje.

Konkrétne v Thajsku žila dlhší čas moja sestra s priateľom a miestny čaj som vďaka nim mohol ochutnať. Pestuje sa na severe v hornatejších oblastiach. Katastrofa sa dá spoznať už podľa vzhľadu lístkov a tak tieto čaje netreba ani chutnať, aby si človek overil to, čo je na prvý pohľad zjavné. Viktorov čaj však začal príbehom.

Po zbere sa čajové lístky nechajú trocha zvädnúť. Ak z nich má byť oolong musia sa potom pošvŕlať, aby im popraskali steny a enzými sa dostali do kontaktu so vzduchom. Vďaka tomu nastane proces oxidácie, pri ktorom lístky tmavnú.

Pestuje ho vraj čínska rodina z Junanu. (Hneď som zbystril). Kedysi utiekli z Číny pred komunistami. Usadili sa v Barme a žili tam nejaký čas. Potom, čo tam prebrala moc vojenská junta, ušli do severného Thajska. Živili sa pestovaním ópia. Až do chvíle kedy sa kráľ nerozhodol proti tomuto odvetviu výrazne zakročiť. Rodina ostala bez obživy, nie však na dlho. Práve vďaka podpore z kráľovského paláca boli do oblasti povolaní odborníci z Taiwanu, ktorý priniesli kvalitné kultivary čajovníkov a know how ich pestovania a spracovania.

Keď dosiahnu žiadaný stupeň oxidácie, prudkým zohriatim sa oxidácia zastaví a lístky sa zastabilizujú. Potom sa môžu vysušiť.

Príbeh ma zaujal a tak som sa hneď druhý deň pustil do degustácie. Viktor priniesol dva svetlé oolongy v Thajsku známe ako č. 12 z kultivaru Jin Shuan a č.17 Ruan Zhi z kultivaru Chin Shin a jeden tmavší oolong na štýl Gui Fei.

Príprava v čajových testeroch sa mi veľmi osvedčila pri degustácii vzoriek.

Prvý čajík v plnej miere reprezentuje to, čo sa od kultivaru Jin Shuan očakáva. Krásna hladká chuť a lahodná jemná kvetová aróma so smotanovými odtieňmi. Práve z tohto kultivaru sa vyrábajú autentické milk oolongy (nemyslím samozrejme tie bežne dostupné, ktoré sú aromatizované) Jemná smotanovosť je v tomto čaji citeľná a myslím, že dokáže potešiť každého milovníka svetlých nepečených oolongov.

Oolong č. 12 z kultivaru Jin Shuan.

Druhý čajík z kultivaru Chin shin, ktorý sa aj na Taiwane často označuje ako Ruan Zhi, v sebe niesol nádhernú silno sladkú kvetovú vôňu, pripomínajúcu orgován alebo konvalinky. Chuť bola výrazná, o niečo surovejšia ako pri prvom čaji. Mala sklon k jemnému trpknutiu aj horknutiu, čo však bolo sprevádzané naozaj výraznou vôňou. Viem si predstaviť, že pri príprave na viac nálevov ešte ukáže nejedno prekvapenie.

Oolong č. 17 Ruan Zhi z kultivari Chin Shin.

Posledný čaj ma prekvapil najviac. Krásna plná a hladká chuť, výrazná, prenikavá vôňa a obrovská výdatnosť tohto čaju úplne ukončila moje predsudky o čajoch z Thajska. Vôňa typicky pre tento čaj pripomínala med a tropické sladké ovocie podfarbené kvetovou vôňou orchideí. Neviem akým spôsobom spracúvajú tento čaj, keďže na Taiwane je Gui Fei robený z lístkov napadnutých čajovými voškami, ktoré sa zrejme v Thajsku nevyskytujú, faktom ale je, že tento čaj by sa mohol porovnávať s ktorýmkoľvek Taiwanským originálom.

Oolong typu Gui Fei.

 

Dve jarné dobroty zo záhrady Rohini.

Tento rok bola (rovnako ako ten minulý) zima pomerne skúpa. Jar sa ohlásila už vo februári, avšak tento rok akoby sa nechcela celkom zobudiť. Chvíľu je teplo a vzápätí sa zima vzchopí aby priniesla studený vietor a zamračenú oblohu. Napriek tomuto kolísaniu, ktoré preveruje našu imunitu je tento rok veľmi pozitívny. Pomerne skoro ku nám dorazilo množstvo čerstvých čajov. V Bratislave sa už dajú zohnať viaceré zelenáče. Meng Dingy a Junan, ktoré rád ochutnám v čajovni v Podzemí alebo na Zámockej. U nás je k dispozícii Bi luo chun z Taiwanu a dva čerstvé Darjeelingy, ktoré reprezentujú začiatok sezóny Teamountainu. Práve Darjeelingom sa chcem venovať.

Mladší z dvojice Darjeelingov: Rohini Exotic (Ex – 22/15)

Ako už možno viete odkedy dozreli čajovníky v spodnej časti záhrady Rohini (o ktorej je v tomto blogu samostatný článok), začína táto záhrada sezónu kvalitných čajov. Prvý ku nám priletel Rohini Jethi Kupi Ex – 3/15. Ide o surovejší zelený typ first flushu, v ktorom je dominancia čerstvej vegetálnej až trávovej chuťe, ktorá sa rozvíja do jemných kvetových variácií. Spočiatku sa zdal veľmi jemný, čo však je najmä znakom úplnej čerstvosti dovezeného čaju. Po určitom odležaní a dozretí sa naplno prejavil jeho darjeelingsky temperament, ktorý dal vyniknúť výraznej hutnej chuti, pripomínajúcej horský pôvod týchto čajov. Nájdeme tam aj horčiny aj triesloviny, ktoré ulahodia najmä klasikom, spomínajúcim na staré dobré časy, keď ešte nedominoval light cup štýl spracovania.

Oba Darjeelingy sa vyznačujú jemnejšou oxidáciou, ktorá sa prejavuje zelenou farbou listu.

Mladší brat prišiel nedávno a tak je možno ešte skoro ho definitívne popísať. Zatiaľ to vyzerá, že je vyrovnanejší, s výraznejším zastúpením ovocných tónov. Chuť je veľmi lahodná a jemná, pritom ale krásne plná. Je možné, že po pár týždňoch sa ešte zvýrazní a podobne ako jeho starší brat nechá vyniknúť svoj horský temperament. My sme pri degustácii objavili sladký koktejl tropického ovocia, pričom najsladšie odtiene sa blížili banánom, a postupne sa paleta blížila k papáji. Martin Špimr, ktorý čaj vyberal tam objavil liči a opunciu. Všetky tieto verzie potvrdzujú oprávnený nárok na označenie Exotic.

Exotic nám pre zatiaľ prišiel byť jemnejší ale pritom plný a vyrovnaný.

Tento rok teda začína veľmi pozitívne, a to nielen ponukou, ale aj kvalitou. Je sa na čo tešiť. Sychravé dni sa dá ukryť do čajovne a v tie pekné slnečné si vziať sypaný čaj so sebou a pokúsiť sa vyplniť svoj čas aj jemnou estetikou, ktorá patrí nie len ku čaju, ale najmä k človeku ako takému. Jednu vec som si pri čajovaní užíval. Čaj sme pili pod rozkvitnutou sakurou. Je to jeden z najkrajších a najprchavejších okamihov jari. V japonsku túto udalosť slávia ako sviatok. Ich čajíky však dozrejú až dávno potom, čo sakury odkvitnú. My máme jedinečnú možnosť spojiť tieto chvíle s čerstvým čajom z iných kútov sveta. Kto nemá po ruke sakuru, lesy sú plné snežienok a ďalších jarných kvetov, ktoré sa svetu ukážu len na krátko.

Jedno z najprchavejších znamení jari. Sakura kvitne iba pár dní.

Čajová záhrada Phoobsering

Meno Phoobsering je odkazom na jedného z prvých sardarov – superintendantov záhrady, ktorý sa volal Phoob Tshering. Dôvod prečo záhrada dostala jeho meno, rovnako ako ranná história záhrady ostáva tajomstvom. Táto záhrada podobne ako Puttabong patrí k najstarším čajovým záhradám v Darjeelingu. Obe sa nachádzajú v krásnom údolí na sever od mesta Darjeeling. Kým Puttabong leží na slnečnejších nižších polohách, Phoobsering položená o niečo severnejšie má drsnejšie podmienky. Preto sa na tejto záhrade čaj začína zbierať neskôr. Tento rok plánujú začať okolo 15. – 20. marca. V čase našej návštevy prebiehala v továrni rekonštrukcia, ktorej cieľom bolo zlepšiť jej hygienické podmienky.

Veľkú bielu továreň záhrady Phoobsering svietiacu na strmom svahu údolia je vidieť už zďaleka. 

Táto záhrada patrí do jednej z najväčších čajových rodín, do spoločnosti Chamong Group. Tá vlastní len v Darjeelingu trinásť záhrad. Hlavnou budovou záhrady je pôvodná manufaktúra postavená v roku 1869. Plantáž je tvorená na 33% kríčkami typu China, 33% kríčkami typu Clonal a na zvyšných 33% pestujú hybridy China/Clonal, ktoré pochádzajú ešte z britských čias, ide teda o staršie rastliny. V najväčšej miere používajú klony AV-2, RR-144 a P-312 (Phoobsering 312), ktorý pochádza z tejto záhrady. Tento kultivar sa vyznačuje výraznou arómou a záhrada s ním má dobré výsledky pri výrobe oolongov.

Kým sa dostanete od hlavnej cesty k budove manufaktúry dosť sa nachodíte, cestou Vás ale čakajú malebné pohľady.

Priemerná produkcia kvalitných prvých zberov je na tejto záhrade 30 000kg. Celková produkcia tejto záhrady s rozlohou 240,52 ha je okolo 130 000kg. Produkcia v celej oblasti je v posledných rokoch vydaná na pospas zmenám počasia, ktoré stráca svoju pravideľnosť. V minulosti boli priemerné zrážky na jar na úrovni 50 – 75 mm za týždeň. V posledných rokoch však prší veľmi nepravidelne. Často na jar neprší vôbec a príležitostne padne návalovo až 700mm týždenne. Tieto výkyvy ovplyvňujú kvalitu aj kvantitu produkcie.

Záhrada Phoobsering leží v drsnejšej lokalite so silnými hmlami a studeným horskými vzduchom. Spravidla sa tu začína zbierať neskôr ako na okolitých záhradách.

Jemný a svetlý alebo hutný a drsný

Počas tejto cesty za čajmi sme sa snažili nájsť vysvetlenie jednej záhady, ktorá bola častou témou medzi milovníkmi “dardžasov” v našom okolí. Tí, čo sa venujú čaju už dlhšiu dobu si určite pamätajú, že klasický dobrý darjeelingský čaj sa vyznačoval šálkou výrazného, hutného čaju s bohatou arómou a drsnou chuťou v ktorej nechýbala horkosť ani jemná trpkosť a nálev aj list býval v porovnaní s dnešnými čajmi tmavší. Vysvetlenie tohto trendu nájdeme v trhovom mechanizme. Ponuka reaguje na dopyt. Najväčší dopyt po Darjeelingských čajoch je ešte stále zo západného sveta, zo Spojených štátov, Anglicka a Nemecka. Tu sa formujú trendy a tie smerujú k voňavým ale jemným čajom, s akými sa v stále väčšej miere stretávame.

Jedinečné prírodné podmienky a spôsob spracovania vytvárajú nezameniteľný charakter darjeelingských čajov.

Aby sa pri darjeelingských čajoch dosiahol efekt jemného a svetlého nálevu skracuje sa čas fermentácie, pri ktorej čaj nie len tmavne, ale tiež získava spomínanú drsnejšiu chuť. Dá sa to pozorovať na stále zelenšej farbe lístkov prvých zberov. Spolu s týmto trendom sa v posledných rokoch objavili aj čaje typu Oolong, ktorých cieľom je ešte viac zvýrazniť arómu a biele čaje, ktoré vynikajú svojou jemnosťou. Ku niektorým typom čajomilov si tieto nové formy našli cestu hneď. Často sa však stretávam so starou školou čajomilov, a rovnako tomu bolo aj pri pestovateľoch čaju, ktorí biele čaje nazývajú hot water a oolongy podľa nich patria na Taiwan. Nebolo ľahké dostať sa pri pestovateľoch za pozíciu robíme to, čo ľuďom chutí, občas sa to ale podarilo. Jeden nemenovaný nám nakoniec prezradil, že tí západniari dokonca pijú darjeeling bez mlieka a že on už radšej pije druhé zbery :) Pravdou je, že darjeelingské čaje sú unikátne z hľadiska spracovania aj jeho výsledku. Prvý zber nie je klasickým čiernym čajom a odlišnosť výsledku troch zberov vytvára výnimočnú paletu s akou sa nikde inde vo svete nestretneme. Ja osobne patrím k milovníkom týchto čajov a veľmi rád vyhľadávam najmä klasické drsnejšie prvé zbery. Súčasný trend však čajom neodoberá ich plnosť a bohatá aróma so svojimi charakteristickými tónmi ostáva ich súčasťou. Pre výraznejšiu šálku si zvyšujem dobu luhovania. (Občas sa mi pri darjeelingoch stáva, že moja príprava je ohodnotená ako preluhovaný čaj, chute čajomilov sa aj u nás stále viac zjemňujú.) Oolongy a biele čaje si už svoje umiestnenie na trhu našli a verím, že sa z nich postupne vyprofilujú dostatočné osobnosti, aby ulahodili aj náročným konzervatívnym konzumentom.

Na Phoobseringu sa zbery začnú najskôr 15. marca. Kríčky zatiaľ stihnú vyrašiť množstvo mladých jemných lístkov.

Čajová záhrada Puttabong

Puttabong, jedna z najväčších a najslávnejších záhrad Darjeelingu, patrí do rodiny plantáží vo vlastníctve skupiny Jay Shree. Jej história začína v roku 1852 a považuje sa za najstaršiu záhradu. Dodnes používajú pôvodnú tehlovú manufaktúru, ktorá je prvou kde bola zavedená mechanizácia výroby. Čaje tu pestujú na ploche 436,72 ha a ročná produkcia sa pohybuje okolo 250 000 kg čaju, z čoho až okolo 90 – 95 000 kg tvoria exkluzívne typy.

Pri príchode na záhradu vás privíta takýto monument – minúť sa nedá.

Záhrada je dnes plne pod pravidlami organického pestovania. Tieto pravidlá so sebou nesú výhody aj nevýhody. Niektorí pestovatelia im nie sú príliš naklonení a spomínajú skôr racionálne poľnohospodárstvo. Pravdou je, že ak sa organické pestovanie nedodržuje dôsledne vedie k vyčerpaniu pôdy a kríčkov. S tým sme sa stretli napríklad na záhrade Stenthal, kde sú kríčky na pohľad v horšom stave. Záhrada Puttabong však nie je týmto prípadom, kríčky sú zdravé a silné a ich čaje patria medzi tie, ktoré určujú trendy. Organické pestovanie vedie k zníženiu produkcie a zvýšeniu nákladov, čo so sebou nesie väčšie finančné riziko pre pestovateľov, hlavne v prípade zlej úrody. Na druhej strane však rastie kvalita produkcie a zlepšuje sa aj zdravie prostredia a zamestnancov záhrady. Prechod na organický typ poľnohospodárstva je dlhodobou záležitosťou pri ktorej je kľúčovým bodom ustáliť kvalitu pôdy. Tento proces môže trvať aj 10 rokov, ale je to dobrá investícia. Pán Somani, superintendant záhrad Puttabong a North Tukvar je s týmto trendom plne stotožnený a pripravený ho hájiť.

Na pozemkoch záhrady žije okolo 7000 ľudí z čoho vyše 1000 je jej zamestnancami. Organické pestovanie prispieva okrem iného k zlepšeniu ich zdravia. Záhrada má okrem toho mnoho projektov, ktoré zlepšujú ich životný štandard. Podstatné je poskytovanie vzdelania, ale aj výchovy v oblasti starosti o životné prostredie. Záhrada vytvorila pracovné miesta aj zavedením chovu dobytka, výroby vlastného kompostu a tekutých hnojív z miestnych bylín.

Záhrada má pestré zloženie pestovaných kultivarov. Kríčky typu China a China hybrid tvoria 62,5% záhrady. Assámske kríčky spolu s Assam hybrid tvoria 19%. Na 11% plochy sa pestujú čínske klony a na zvyšných 7,5% sa pestujú klony assámskych čajovníkov. Termínom hybrid sa označujú kríčky ktoré sú štiepené, teda rovnako ako u nás pri ovocných stromoch sa použije koreňový systém a kmienik jednej rastliny a koruna druhej. Najčastejšie sa robievajú hybridy pri ktorých sa použijú húževnaté silné korene assámskeho čajovníka a koruna jemného a chuťovo lahodného čínskeho čajovníka. Každá záhrada však má svoje skúsenosti, postupy a tajomstvá a tak sa tieto informácie ťažko zovšeobecňujú. Označenie Clonal nesú kultivary, ktoré vznikli klonovaním vytypovaných kríčkov s výnimočnými vlastnosťami. Klonovanie prebieha jednoducho, odreže sa vetvička a nechá sa zakoreniť. Jednotlivé záhrady si zvyknú týmto spôsobom vytvoriť vlastné kultivary, ktoré sa najlepšie hodia na ich podmienky. Klony v takom prípade nesú názov záhrady. Okrem toho existuje aj centrálny šlachtiteľský program z názvom Tea Research Association.

Záhrada Puttabong dnes patrí k najväčším v oblasti, daju sa tu absolvovať krásne prechádzky.

Na záhrade používajú známe typy klonov čínskych čajovníkov ako P-312 (Phoobsering), RR-144 (Runglee Rungliot) a RR-17, T-78 (Tukdah), AV-2 (Ambari Vegetative), a tiež klony assámskch čajovníkov ako Tenali, či TV-9 (Tea Variete z roku 1959), TV-25 a TV-26 (Oba z roku 1982). Z týchto kríčkov sa potom robia jednotlivé zbery. V určitých prípadoch sa robia celé zbery len z jedného typu kríčkov. Takéto zbery sú často veľmi žiadané a veľmi drahé. Dôvod vysokej ceny je, že záhrada stráca možnosť vytvoriť kvalitný vyvážený blend (zmes). Ak spomínam blend netreba si to mýliť s lacnými blendmi, kde sa miešajú viaceré záhrady, či dokonca oblasti. Záhrady často zmiešajú lístky viacerých kultivarov v rámci jedného denného zberu, tzv. Lotu. Čajik potom nesie označenie Dj alebo Ex podľa princípu, ktorý som vysvetlil v predchádzajúcim blogu. Niekedy práve tento typ blendu môže mať omnoho vyššiu hodnotu ako zber z jediného kultivaru. Takýmto prípadom je práve vlajková loď záhrady Puttabong.

V čase našej návštevy sa začali vyrašené kríčky oberať a spracovali sa prvé zbery.

Čajová legenda Puttabong Queen

Čaj z názvom Puttabong Queen sa dá považovať za vlajkovú loď záhrady a bez nadsádzky ho môžeme označiť za živú legendu. Mali sme šťastie, že sme sa o tomto čaji mohli rozprávať priamo z jeho autorom pánom Somanim. Ten nám na rovinu povedal, že k tomuto čaju neponúka žiaden príbeh. Jediným tajomstvom je unikátna kombinácia klonov, z ktorej čaj pozostáva. A toto tajomstvo ostane aj naďalej tajomstvom. Okrem toho sa lístky na tento čaj zbierajú iba v jednej časti záhrady, ktorej výška je v rozmedzí 1200 až 1800 m.n.m. Poslednou špecialitou je presne vymedzená skupina zberačov, ktorá má túto lokalitu na starosti. Najväčšií podiel však majú v rukách ľudia v manufaktúre, ktorí pod jeho priamym vedením dávajú čaju výsledný charakter.

Dôležitou súčasťou výroby dobrého čaju je jeho pravideľná degustácia. Na fotke pán Pareek, manažér záhrady Puttabong, pri degustácii.

Znova sme mali šťastie, že sme sa s pánom Somanim mohli zúčastnitˇ jednej z prvých tohtoročných degustácii, kde pripomienkoval dva čajíky zo záhrady North Tukvar a dva zo záhrady Puttabong. Okrem toho sme mali pred sebou tri hotové čaje Puttabong DJ -1, Puttabong Ex-1 Handmade a Puttabong Ex-2 Purist. Všetky tri boli výborné ale jednoznačne vynikal Ex-1 Handmade. Mali sme do tretice šťastie a kúpili sme pre Vás 2kg tohto síce nie lacného ale vskutku jedinečného čaju, ktorý už asi len ťažko niečo predbehne.

 Začiatok degustácie, v ruke mám Dj-1 a za mnou stojí pán Somani.

Čajová záhrada Rohini

Rohini je jednou z dvoch Darjeelingských záhrad vo vlastníctve rodiny Saria. Do ich vlastníctva sa dostala v roku 1994 po tom, čo bola 30 rokov zatvorená. Kedysi bola s rozlohou 1300 ha jednou z najväčších v Darjeelingu. Z pôvodnej záhrady však ostalo len 28 ha. Táto stará záhrada tvorí dnes jej najvyššiu časť s názvom Tukuriya (záhrada je rozdelená na štyri časti), priamo pod mestom Kurseong. V Tukuriyi sú staré kríčky typu China, ktorých vek je 130 -140 rokov. Aj napriek vysokému veku sú stále produktívne, oberajú sa počas všetkých sezón a druhým zberom dávajú obľúbenú muscatelovú arómu.

Na obrázku je manufaktúra záhrady Rohini.

V strednej výške záhrady sa nachádzajú dve časti Kotidhara a Pailodhora, ktoré boli vysadené v rokoch 1996-97, a nájdeme tu hlavne obľúbené kríčky typu Clonal AV-2 (zaberá plochu asi 24ha) a T-78. Tieto kríčky sa používajú hlavne na klasické Dj pri všetkých troch zberoch. Vyznačujú sa výraznou arómou, ktorá je vyhľadávaná fanúšikmi darjeelingských čajov.

Na obrázku je tips a dva lístky kultivaru AV-2. Tento kultivar pochádza pôvodne z oblasti Doars, ktorá je omnoho nižšia ako Darjeeling. Darí sa mu tu však dobre a v porovnaní s pôvodnými kultivarmi ako P 312 či BB 157 začína rašiť omnoho skôr. Preto ho často nájdeme v prvých FF sezóny.

Najnižšia časť záhrady sa volá Jaberhat a môžete ju vidieť po pravej strane cesty zo Siliguri dlho predtým než prídete k úpätiu darjeelingskej časti himaláje. Táto časť záhrady je pravidelne navštevovaná opicami, pávmi a slonmi. Pestujú sa tu viaceré typy kríčkov, okrem už spomenutých sú tu klony T-383 (vhodný hlavne do nižších polôh, pestuje sa asi na 14ha), ktorý je obzvlášť dobrý na tretie zbery. Ďalej tu nájdeme BB-157, a kríčky vhodné na zelené čaje ako CP-1 a japonské kultivary Yabukita a Fujimidori. Posledným významnejším kríčkom je klon RR-144 Tippy, ktorý produkuje kvalitné čaje a vyznačuje sa veľkou výnosnosťou. 

Na obrázku je kultivar Yabukita, ktorý vyrastá stromovo z jedného kmienika, na rozdiel od Fujimidori, ktorý vyrastá kríkovo z mnohých kmienikov.

Pri sadení kríčkov sa počíta s minimálnym vekom 50 rokov a priemerným asi 70-80 rokov. Oberať sa začínajú asi 10 rokov po vysadení, oberajú sa však dovtedy kým sa im darí. Ako som spomenul kríčky v najvyššej časti záhrady majú až 140 rokov.

Príbeh Jethi Kupi a Winter Flush

Záhrada Rohini so sebou nesie jedno tajomstvo, ktoré si vyžaduje zvláštnu pozornosť. Od roku 2013 sa na trhu začal podozrivo skoro objavovať čaj nesúci názov Jethi Kupi, pričom sa označoval raz ako First Flush, raz ako Winter Flush, čo je termín, ktorý doteraz v darjeelingskej čajovej terminológii neexistoval. Jethi Kupi je názov kultivaru, ktorého domovinou je záhrada Rohini. Pestuje sa na najnižších polohách v časti Jaberhat. Tento kultivar začína vďaka nízkej polohe, dostatku tepla a 100% zavlažovaniu záhrady horskými prameňmi rašiť už v januári a tak môže Ex-1 vzniknúť už koncom januára, najneskôr začiatkom februára. Je to teda plnohodnotný prvý First Flush v sezóne. Jeho jemná chuť a aróma, ktorá môže byť pre niektorých milovníkov “dardžasov” málo výrazná, patrí navrub nízkej polohe, keďže jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú chuť a arómu čaju je poloha a nadmorská výška.

Zberačky v strednej časti záhrady. Po tom, čo sa kríčky naplno rozrastú zbierajú na jeden krát 2,5kg čerstvých lístkov a denne aj vyše 10kg. Na začiatku sezóny však musia pozorne preberať kríčky, aby odtrhli len dostatočne vyrastené výhonky.

Dôvod prečo sa tento čaj objavil na trhu z čista jasna roku 2013 je, že kríčky sa sadili v rokoch 2002-2003 a 10 rokov trvá kým kríčok dospeje. Od roku 2013 sa teda zbiera ako prvý čaj sezóny. Po Jethi Kupi sa na Rohini postupne zbierajú aj ďalšie kultivary z nižšej časti záhrady. U nás sa tento rok vďaka Martinovi Špimrovi z Teamountain objavil Ex-2 z kultivaru BB 157, minulý rok mal Ex-1 Jethi Kupi. Tento rok sa pridali aj Zajo a Mili z Čajového domu, ktorí ponúkajú Ex-3 z kultivaru AV-2. My sme degustovali prierez všetkých prvých zberov s označením Ex (používa sa na menšie Loty do 50kg určené na súkromný odber) a vybrali sme pre Vás Ex-9, ktorý mal podľa nás najhutnejší nálev a najlepšie reprezentoval klasické výrazné a voňavé Darjeelingy. V deň našej návštevy sa práve spracúval Dj-1 (používa sa na označenie veľkých Lotov, nad 50kg, ktoré podliehajú kalkatským burzovým pravidlám).

Názov Jethi Kupi má dva význami. Pochádza z manipurského dialektu a prekladá sa ako jasmínový kvet. Slovo Jethi sa v niektorých miestnych jazykoch používa aj na označenie najstaršej dcéry, čo symbolicky odkazuje na status kultivaru na záhrade Rohini. Kupi zas znamená lievik, ktorý je nevyhnutnou súčasťou každej degustácie (vyplúva sa doň degustovaných čaj).

Pán  B. K. Saria, majiteľ záhrad Rohini a Gopaldhara, v prítomnosti svojej “najstaršej dcéry” Jethi Kupi.